Ako vlastne vznikol „Hovawart“?
Je to zaujímavé, cudzokrajne pôsobiace staronemecké meno pre psie plemeno.
Hovawart sa ako plemeno chová a registruje v plemennej knihe od roku 1922. Napriek tomu ide o starú psiu rasu, z ktorej pochádzajú iné podobné plemená.
Na obrazoch zo stredoveku vidíme dlhosrstého psa s previsnutými ušami a bohatým chvostom.. Je to typ domáceho psa, ktorý sa výrazne líši od iných plemien. Jeho starý názov je spomínaný v mnohých stredovekých dokumentoch a to v roku 1230 v „Saských zrkadlách“, čiže v saskom zákonníku a v rokoch 1275-80 v „Zemské právo Švábskeho zrkadla“, čiže zákonníku. Aj v ďalších stredovekých dokumentoch z 13. storočia bol označovaný ako „hovewart“ alebo „hofvart“, čo v staronemčine znamená strážca alebo ochranca dvorov, teda pes, ktorému bola zverená ochrana domu a dvora.
Hof-dvor; warten – strážiť
,,Hovawart“ – ako pôvodný mocný, silný a veľký sedliacky, strážny pes sa prvýkrát spomína v roku 1220 v Sachsespiegel Erike von Repkow, kde Erik Repkow ako dojča po jednom z lužicko-srbkom prepadnutí rodičovského hradu bol zraneným hovawartom dovlečený k susednému hradu a tak zachránený. Obraz z 15. storočia ukazuje, že sa používal aj na vystopovanie zločincov.
Hovawart je klasickou ukážkou usilovnosti nemeckých chovateľov spred sto rokov
Skupinka chovateľov a nadšencov z oblasti Schwarwaldu a Harzu v Nemecku sa spoločne rozhodla, že vyšľachtia „nového“ dlhosrstého a stabilného psa s previsnutými ušami. Od roku 1922, po založení spolku „Hovawartverein fur deutsche Schmutzhunde e.V.“ v Thale pri Hartzi boli v chovateľskej plemennej knihe zaevidovaní prví hovawarti a od začiatku boli aj tetovaní.
Medzi ďalších spoluchovateľov patril aj Alwin Busch z Biederitzu, ktorý skrížil nemeckého ovčiaka s newfoudlanským psom a výsledkom bol nádherný pes čiernej farby zo znakmi – pes Gastor-Mayer-Busch. Myšlienkou germánskeho psa bol nadchnutý aj ďalší chovateľ a to J.A.Becker z Hessenu.
Veľké úsilie prvých šľachtiteľov bolo korunované roku 1937, kedy bol hovawart v Nemecku uznaný ako plemeno. Pri príležitosti 75. výročia existencie tejto rasy bola v roku 1997 Spoločnosťou chovateľov hovawartov v Nemecku umiestnená pamätná tabuľa na dome zakladateľa chovu tejto rasy Kurta F.Kóniga.
Prostredníctvom spoluchovateľov A.Buscha, Geisera, J.A Beckera a ďalších sa dozvedáme, že rozhodujúce pre dnešný vzhľad a vlastnosti plemena hovawart, boli dôsledné chovateľské a cielené podiely krvných línií pri spojení novofundlanského psa v kedysi menšej forme, kuvasza, leonbergera ,pôvodného dlhosrstého nemeckého ovčiaka a pri plavých hovawartoch bol využitý aj červeno-svetlý seter.
V roku 1948 Otto Schramm založil taktiež plemenný spolok. V tom istom roku bol vytvorený Zväz pre nemeckú kynológiu (VDH), kde sa prihlásili aj plemenné spolky hovawartov. V tento rok boli oficiálne začlenené do oficiálnej kynológie a cez VDH aj do medzinárodnej organizácie FCI.
Hovawart je v súčasnosti silný, temperamentný, príjemný a verný rodinný pes. Výrazný ochranný pud z neho robí výborného strážcu, ochrancu a záchranára.
Jeho chov je rozšírený skoro v celej Európe, hlavne v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Švédsku, Fínsku, Veľkej Británii, Írsku, ale aj v USA. Na Slovensku a aj v bývalom Československu sa chovajú od roku 1986. Prvým vrhom v chovateľskej stanici Tyrus – Júliusa Čermana.
Slovenský hovawart klub bol založený v roku 1991.
