Ahojte všetci.

Tak a mám to konečne za sebou.

Uf, uf ! Prišlo to na mňa o deň skôr ako si moji páničkovia mysleli, ale keďže mi pri pôrode pomáhali, tak som to zvládla. Najhoršie to bolo pri prvom. Nevedela som čo sa deje. Strašná bolesť a bolesť a potom to prišlo. Narodil sa Cupulík a ja keďže som bola celá mimo len som sa prizerala čo s ním moja panička robí. Stiahla z neho blanu, vyčistila, usušila a všeličo iné, čomu som nerozumela. Pritom ma ukludňovala a malého cupulíka priložila ku mne. Pudy sa našťastie ohlásili a automaticky som vedela ako ďalej. Hodinku som si oddýchla a už prišiel na svet malý krikľúnik. To som však už presne vedela čo mám robiť. Po chvíľke prišiel tretí maznáčik. Ďalšiu necelú hodinku som si užívala mojich troch drobcov, ktorý sa ukázali ako veľký hladoši. Potom prišla najväčšia buchtička. A nakoniec to celé po troch hodinách a štyroch psíkoch uzavrela jediná psia slečna. Páničkovia ma moc chválili a hovorili, že som bola moc statočná. Hnevá ich vvšak, že som až veľmi dobrá mamina, ktorá nechce ani na chvíľku pustiť z očí svoje zlatíčka a stále som s nimi. Nezmyselne ma vyháňajú, aby som sa napila, najedla, vyvenčila a neviem čo všetko. Ale ja chcem byť stále pri nich. No ja ale viem, že som šťastná mamina !